Transcript Prezentácia

Misijná a charitatívna činnosť
Pápež Ján Pavol II :
Misionár je človek lásky. Inač by nemohol zvestovať každému
bratovi a sestre, že ich miluje Boh i on. Musí vydávať svedectvo
lásky všetkým. Vyžaruje svoj život za svojich blížnych. Misionár
je bratom všetkým. Je plný ducha cirkvi, je otvorený všetkým,
zaujíma sa o všetky národy, všetkých ľudí, zvlášť o najmenších.
Je znamením Božej lásky vo svete, pretože Boh miluje všetkých,
nikoho neuprednostňuje, ani nevylučuje.
(citované z encykliky „Redemtoris missio“)
Biblia
• Biblia ,čiže Sväté písmo je zbierka kníh , ktorá
vznikala stovky rokov .Je písaná mnohými
literárnymi formami a štýlmi , v rôznych
dejinných a kultúrnych obdobiach .Je
ovplyvnená rôznymi tradíciami a obsahuje
rozličné teologické pohľady .Kresťania veria
,že ľudskí autori a redaktori biblických textov
boli inšpirovaní Božím Duchom .
1. Základná terminológia
a) Misia (poslanie)
• slovenské slovo „misia”- preklad latinského
slova „missio” , ktoré znamená poslanie
• slovo „poslať”: je jedným z kľúčových slov v
Biblií . (Mojžiš a proroci vedeli, že ich poslal
Boh (porovnaj Ex 3,15; Jer 7,25 ;Iz 6,8) )
• chápanie misie v kresťanstve : je svedectvom
o skúsenosti života s Ježišom Kristom (učenie
a nasledovanie Krista)
Misijný príkaz Ježiša Krista : Mt 28 19-20
• chápanie misie v judaizme : je povolanie
Izraela svedčiť o zmluvnom vzťahu k Bohu.
Príslušníci židovského ľudu plnia „misiu” :
tým, že žije podľa TÓRY (zákona).
Židovské spoločenstvo sa neusiluje o misijnú
činnosť.
b) Charis (milosť)
• pochádza z hebrejského slova „hen”
používanom v Starom zákone
slovo „hen” vyjadruje láskavý prístup k
núdznemu človeku , ktorý potrebuje pomoc
. slovo „hesed “ často vyjadruje láskavosť a
dobrotu. Je však viac ako akt milosrdenstva.
Zahrňuje aj stály vzťah a záujem o druhého,
veľmi podobný priateľstvu. Toto slovo sa
používa na opísanie Božieho postoja k
izraelskému ľudu.
Charis
• V spisoch Nového zákona sa pojem „milosť“
(charis ) sa najčastejšie vyskytuje v Pavlových
listoch a je ich kľúčovým termínom .Koncept
milosti v Pavlovom ponímaní je kľúčovým v
jeho chápaní spásy .
c) Charita
• pochádza z gréckeho slova „charis” :priazeň,
milosť
• termín charita, sa používa v spojení označenia
inštitúcie poskytujúcej pomoc človeku v
núdzi
• tieto inštitúcie sú väčšinou cirkevné, ale
existujú aj občianske združenia a iné, ktoré
taktiež poskytujú túto pomoc
2. Východiska misie a spravodlivosti
v starom zákone
a) univerzálnosť zjavenia spásy v starom zákone
•
•
•
biblia hovorí, že tento svet a človeka v ňom
stvoril Boh z lásky
niekedy na začiatku dejín vstúpilo do ľudskej
spoločnosti zlo
autor knihy Genezis mu dal podobu hada
•
•
•
•
•
•
prví ľudia chceli byť ako Boh (por. Gn 3,5 )
pýcha → Babylonská veža → pomätenie jazykov
(por. Gn 11,4)
pre pýchu ľudí, nebola možná spásonosná zmluva
medzi Bohom a celým ľudstvom
voľba jedného spravodlivého muža – Abraháma
Abrahámovi Boh prisľúbil, že z neho bude
pochádzať veľký národ (por. Gn 12,2 )
táto udalosť je začiatkom dejín vyvoleného ľudu,
ľudu menom Izrael
• sú vyvolení, nie ako jednotlivec, ale ako národ
• Izrael bol maličký a preto si ho Boh vyvolil ( por.
Dt 7,7 ; 1. Kor. 1, 27)
• Abrahám, Jozef, Mojžiš, Dávid : neboli
urodzeného rodu , ani popredným postavením
• neplodné ženy → matky veľkých Božích
vyvolených
• Sára → Izák
• Rebeka → Jakub
• Anna → Samuel
• Alžbeta → Ján Krstiteľ
• v Starom zákone, v knihách dejepisných,
prorockých, múdroslovných, sa nachádzajú znaky,
ktoré poukazujú ponad Izrael a jeho
partikularizmus na univerzálnosť
• partikularizmus (lat.) : snaha o odtrhnutie alebo
zdôraznenie časti proti celku
• prvých 11. kapitol knihy Genezis popisuje
predhistóriu
• dejiny spásy začínajú stvorením
• na prvých stranách Biblie je opísané odkiaľ
pochádza zlo
• “Ten“, ktorý sa narodí zo ženinho potomstva,
hadovi raz „pošliape hlavu“ (por. Gn 3,15).
(protoevanjelium)
• zmluva s Noe : prísľub, že už nebude potopa
• Melchizedech , Kanaánčan (pohan) obetoval
Abrahámovmu Bohu chlieb a víno
• kniha proroka Jonáša hovorí o Bohu, ktorý chce
spasiť všetky národy sveta
• Kniha proroka Malachiáša , národy sa zjednotia v
novom kulte : od východu slnka až po jeho západ
budú na každom mieste prinášať pravú a čistú
obetu (por. Mal 1,11)
• o univerzálnosti, spáse a Božej láske hovoria aj
nasledujúce knihy : Sirachovcová, Jób, Múdrosti,
žalmy 96,97,98,99, 100.
b) Sociálna spravodlivosť
• sociálne oslobodenie : významné hľadisko
misijnej a charitatívne práce
• Mojžišovský zákon dbal na starostlivosť o
chudobných (pozri Lv 19,9n , Dt24)
• sociálne črty prorockých kníh Amosa,
Micheaša, Izaiáša a Habakuka
c) Odporovanie zlu
•
•
•
starom zákone je niekoľko miest, kde Boh
bojuje proti Satanovi (pozri Zach 3,2)
satanas (gréc.) – protivník
diabolos (gréc.) – ten, ktorý ohovára, rozdeľuje
d) Hlavné skutočnosti, ktoré charakterizujú
východiská misijnej činnosti podľa starého
zákona
• suverenita Boha voči všetkým ľudom
• vzájomné ovplyvňovanie Izraelitov a kultúr
okolitých národov
• úsilie o sociálnu spravodlivosť a oslobodenie pre
chudobných a utláčaných
• očakávanie Mesiáša, ktorý prinesie spásu Izraelu,
ako aj celému svetu
• vízia budúcnosti, kde všetky národy budú tvoriť
jeden Boží ľud
3. Východiska misie a charity
v novom zákone
a) Ježišovo misijné pôsobenie
•
•
•
•
v evanjeliách vystupuje Ježišov sociálny
rozmer . Najmä v evanjeliu sv. Lukáša. Zaujíma
sa o chudobných, slabých, chorých, ubolených a
hriešnych
ústredným prvkom Ježišovej misie je
ohlasovanie Božieho kráľovstva
evanjelium podľa sv. Matúša končí misijným
poverením (por. Mt 28, 16-20)
misijné cesty sv. Pavla
b) Dobový kontext a situácia
•
•
•
•
•
Ježišove obdobie - plné sektárstva a fanatizmu
Palestína okupovaná – pod rímskou správou
pre židov, hanba; že sa ich zem zasľúbená stala
provinciou Rímskej ríše
zelóti – radikálna skupina => Ježíš vyslobodí
Izrael spod rímskej nadvlády
sociálny rozmer Ježišovej misie, je opísaný
najmä v evanjeliu sv. Lukáša (slabí, chorí,
ubolení, hriešni, odvrhnutí, atď.)
•
•
•
•
•
do jeho misijného záberu zapadali aj bohatí, ale aj
zákonníci a farizeji (por. Mt. 9,9; Lk 7,36; Jn 3,1)
Božie kráľovstvo pochádza od Boha a Boh ho
slobodne a z lásky dáva ľudom
Ježiš nezavrhoval židovský zákon. Vyčítal
farizejom ich pokrytectvo vo vzťahu k zákonu.
neprišiel ho zavrhnúť, ale naplniť (por. Mt 5,17)
je nemožné milovať Boha bez lásky k blížnemu.
Ježiš to názorne ukázal pri poslednej večeri, keď
učeníkom umyl nohy. To znamená , že je to
predovšetkým služba druhým.
c) Situácia prvotnej cirkvi
•
judaizmus bol pluralitný , v tom čase a umožňoval,
aby židovské kresťanstvo (tzv. židokresťanstvo)
existovalo ako jedna skupina, medzi ostatnými.
d) Prvé misie k pohanom
•
priekopníci misijnej činnosti v prvotnej cirkvi
boli predovšetkým :
Peter (por. Sk 2,14; 3,12;9,32)
Ján (por. Sk 3,11; 4,13)
Jakub (por. Sk 5,13)
• ktorí boli považovaní za „stĺpy Cirkvi “
(por. Gal. 2,9)
• anonymní misionári, helénisti – prenikli do
Antióchie, hlavného mesta provincie Sýria.
• ranný kresťanský život sa vyznačoval
komunitným charakterom
e) Chyby prvotnej Cirkvi
•
prvý list Korinťanom : v ňom sa spomínajú
nešváry členov cirkvi v Korinte (Pavlov list)
• list siedmim cirkvám v Malej Ázii v knihe
Zjavenia apoštola Jána.
• hádky a škriepky medzi apoštolmi
(por. Mk 10,35n)
f) Misijné črty evanjelií
f 1) Evanjelium podľa Marka
• misionársky charakter Evanjelia podľa Marka
sa prejavuje v jeho kompozičnej štruktúre.
• cieľom evanjelia podľa Marka je posilniť vo
viere Kresťanov z pohanstva, aby v
prenasledovaní ostali verní Kristovi
• kľúčové slová Evanjelia podľa Marka sú tieto :
Boží syn, viera, nasledovanie, kríž
• Ježišove misijné poverenie (por. Mk 16; 15-18 )
stojí v závere pridanom v neskoršom období.
f 2) Evanjelium podľa Matúša
• v misijnej teológii : poukazuje na dejiny spásy
• podľa Matúša, Ježišova smrť dáva do pohybu
posledné obdobie dejín
• odmietnutie Ježiša väčšinou izraelského národa v
Matúšovej interpretácii znamená vznik
univerzálnej misie a jeho nasmerovanie na
neizraelské národy
• v jeho evanjeliu rezonuje téma učenictva
• v jeho evanjeliu sa zdôrazňuje pohanov
• Evanjelium končí známym misijným poverením
(por. Mt 28,16-20)
• misijný dôraz nie je kladený na prvotné
ohlasovanie evanjelia, ale na namáhavú úlohu
viesť a vychovávať ľudí k učeníctvu
f 3) Evanjelium podľa Lukáša a Skutky
apoštolské
•
•
téma misie, je ústrednou témou oboch
Lukášových spisov
Lukáš sa venuje témam :

pôsobenie Ducha Svätého



obrátenie a odpustenie hriechov
láska a prijatie nepriateľov
modlitba
• v evanjeliu sa zameriava na chudobných,
biednych, utláčaných, chorých, odstrkovaných
spoločnosťou
• spomedzi evanjelistov prináša najviac správ o
Ježišovej matke, panne Márii.
• 2. Lukášov spis, Skutky apoštolské, popisujú
rozvinutie misii do pohanského sveta
• spisy sú v jednote z hľadiska misijnej otázky
• v evanjeliu použil geografiu ako nosný
prostriedok na vyjadrenie teologického a
misijného významu
• v Skutkoch apoštolských je cirkev predstavená
ako spoločenstvo s dvojakou orientáciou :
 dovnútra
 navonok
f 4) Evanjelium podľa Jána
• líši sa od ostatných kompozíciou ale tiež duchom
a rozvinutou teológiou
• evanjelium je charakterizované svojou
meditatívnosťou
• hlavné pôsobisko p. Ježiša je v Jeruzaleme
• Ján nepoužíva výraz “Božie kráľovstvo” (okrem
dvoch výnimiek v (por. Jn 3; 3,5) ale výraz “Nový
život ”)
• téma, ktorá silno zaznieva v evanjeliu , je téma
lásky , bratská podpora kresťanov navzájom
g) Misijná služba a učenie apoštola Pavla
•
•
•
•
Pavol sa všeobecne pokladá za veľkého
misionára prvotnej Cirkvi, a preto mu prislúcha
titul Apoštola národov
bol aj významným teológom prvotnej cirkvi
kresťanské obce zakladal v mestách pozdĺž
hlavných komunikácii
na pomoc si priberal spolupracovníkov
• obsahom jeho misijnej teológie sú témy :

Nový život v Kristovi

Cirkev ako nové spoločenstvo

univerzálnosť spásy
• “Od vás sa Pánovo slovo rozšírilo nielen po
Macedónsku a Achajsku ....” (1 Sol 1,8)
• v súvislosti s tým, je zaujímavé, že naši
vierozvestovia pochádzali práve zo Solúna
• absolvoval 3. misijné cesty
4. Teologické základy misijnej a
charitatívnej práce
a) Trojičný základ :
•
•
sv. Trojica je zjavením jednoty v pluralite
Trojičný prameň podstaty misijnej činnosti
znamená, že skrze Ježiša Krista, Božieho Syna,
všetci ľudia dostavajú ponuku synovstva vo
vzťahu k nebeskému Otcovi
• túto službu medzi rozličnými národmi a
sociálnymi skupinami zabezpečuje misijná služba
Cirkvi, ktorú podnecuje a pohýňa Duch Svätý
b) Kristologický základ misij. a char. činnosti
•
Kristológia sa usiluje dať odpoveď na otázku :
Kto je Ježiš Kristus ?
•
vyznanie Cirkvi prijaté na Chalcedonskom
koncile znie :
Ježiš Kristus je pravý Boh a pravý človek v
jednej osobe.
• Ježišove zmŕtvychvstanie ako východisko pre
misijnú činnosť
• Ježišom k oslobodeniu a rozvoju
• Božie kráľovstvo ako dar, definitívny cieľ ako
spása
• kráľovstvo pre chudobných
c ) Ekleziologický základ misijnej a charitatívnej
činnosti
• v Biblii sa Cirkev označuje výrazom ekklesia (z
gréckeho slova “ek-kalein” = “volať z ”)
• v kresťanskej terminológii slovo “cirkev”
označuje všeobecné spoločenstvo veriacich, ale aj
miestne spoločenstvá ( miestna cirkev) alebo aj
Liturgické zhromaždenie. Tieto významy
nemožno od seba oddeľovať
• spoločenstvo cirkvi (po grécky koinonia)
• ekleziológia je časť teológie, ktorá sa zaoberá
náukou o cirkvi
• jedna, svätá, všeobecná (katolícka) cirkev
• laická misijná služba
• dynamika spásy
• misijné duchovenstvo a inštitúcie
od Otca
k Otcovi
skrze Syna
skrze Syna
v Duchu
v Duchu
spoločenstvo Cirkvi vo svete (koinonia)
Obr. Dynamika spásy
5. Antropologické východiská
misijnej činnosti
a) Kultúra ako prostredie misijnej činnosti
•
•
človek sa rodí a žije v určitom kultúrnom
prostredí
termín „cultura” je latinského pôvodu
pochádza zo slova „colere” : uctievať, ctiť,
pestovať , kultivovať. Od neho pochádza slovo
„kult” prvotný význam slova „kultúra” je teda
náboženský. Označoval bohoslužobný kult.
• kultúra je tvorená veľkou skupinou subkultúr
(tie sa rozlišujú na základe územia, oblasti,
etník atď.)
• akulturácia : termín kultúrnej antropológie.
Znamená dlhodobý styk dvoch a viacerých
kultúr a ich vzájomné ovplyvňovanie
• cieľom medzikultúrnej komunikácie v misijnej
činnosti je umožniť, aby sa v misijnej krajine
zakorenil a rozvinul nový životní štýl
s rešpektovaním miestnej kultúry a tradícii,
ako aj biblickej pravdy a cirkevnej skúsenosti
• činitele medzikultúrnej komunikácie :
1) svetonázor : poznať obsah náboženstva
2) poznávacie procesy
3) jazykové formy
4) vzorce správania
5) sociálne štruktúry
6) mediálne vplyvy : spôsoby prenosu správ
7) motivácie : spôsoby rozhodovania ľudí
• kultúrny šok - pocit bezmocnosti a
dezorientácie v cudzom kultúrnom prostredí
6. Prehľad dejín misijnej a
charitatívnej činnosti
Dejiny misijnej a charitatívnej činnosti delíme na :
a) starovek (grécko-rímske obdobie), (0-6 storočie)
b) stredovek (cca 6-16 storočie)
c) novovek (16-20 storočie)
d) súčasnosť (20-21 storočie)
Štruktúra období
a)
•
•
•
•
•
•
starovek
začiatky misijnej činnosti ranej Cirkvi
charitatívna služba v prvotnej cirkvi
prenasledovanie kresťanov
obdobie po Milánskom edikte
misijná činnosť medzi Arabmi
invázia pohanských kmeňov zo
severovýchodu
• mníštvo v službách misie
• charitatívna činnosť po Milánskom edikte
 xenodochium – starostlivosť o cudzincov a
pocestných
 orfanotrofium – útulok pre siroty
 gerontotrofium – útulok pre starých ľudí
 prochotrofium – chudobince, ktorý spravoval
biskupom stanovený diakon
alebo kňaz
 nosokomium – ošetrovanie chorých
b) stredovek
•
•
•
•
•
•
•
misia ku Germánom (Winfrid- sv. Bonifác)
(673-754)
Misia k Slovanom (sv. Cyril a Metod , 863)
veľký rozkol v kresťanstve (Fócius kontra pápež)
križiacke výpravy
kresťanstvo a islam
misijná činnosť žobravých reholí
charitatívna činnosť stredoveku
• približne od 5. storočia, Slovania obývali územie
severne od Dunaja a východne od Odry
• Karol Veľký posielal misionárov z Bavorska do
Panónie k podunajským Slovanom, do oblasti
Moravského a Nitrianskeho kniežatstva, ktoré po
porážke Avarov boli ako Východná marka
včlenené do Franskej ríše
• Salzburský arcibiskup Adalram vysvätil kniežaťu
Pribinovi okolo roku 828 kostol v jeho sídle
zvanom Nitrava (dnešná Nitra)
• 861 knieža Rastislav vyslal posolstvo do Ríma
pápežovi Mikulášovi I. , v ktorom žiadal o
misionárov
• Pápež nemal misionárov ovládajúcich
slovanskú reč
• Preto požiadal byzantského cisára Michala III.
o slovanských misionárov.
• 863 príchod sv. Cyrila a Metoda
• hlaholika – preklad sv. Písma a litur. kníh
• položili základ pre rímsko-slovanskú ako aj
byzantsko-slovanskú litur.
• založili teologickú školu na prípravu kňazov
• 867 pápež Hadrián II. ich prijal a schválil slov.
litur.
• sv. Cyril – chorý, ostáva v Ríme, v roku 869 umiera
• Metod bol vysvätený za biskupa a ako pápežský
legát bol poslaný späť na Moravu
• vznik novej cirkevnej provincie, nezávislej od
bavorských biskupov
• Metod – musel opäť musel cestovať do Ríma k
pápežovi Jánovi VIII.
• bulou Industriae tuae (Tvojej usilovnosť) rok 880
potvrdil pravovernosť náuky a potvrdil Metoda v
úrade arcibiskupa pre Veľkú Moravu
• nemecký biskup Viching strojil úklady proti
Metodovi.
• 885 smrť Metoda , nástupca sa stáva sv. Gorazd ,
ktorého Metod určil za svojho zástupcu.
c) novovek
•
•
•
•
•
koloniálny rozmach a misie
patronátny misijný systém (Tordesailská zmluva,
1494, Alexander VI.)
reformácia a jej vplyv na misie Cirkvi
reformácia cirkvi zvnútra
metóda akomodácie v Ázii
•
•
•
•
•
•
redukcie v Južnej Amerike
osvietenstvo
misia v zrkadle osvietenstva
“ Zlatá éra ” misií
ruská pravoslávna cirkev
charitatívna činnosť novoveku
d) 20. storočie a súčasnosť
•
•
•
•
misie ad gentes
II. vatikánsky koncil
Pokoncilové obdobie
charitatívna činnosť v 20 storočí
(encykliky –Laboren exercens, Solicitudo rei
socialis, Centesimus annus )
• nová evanjelizácia
• globálna misia Cirkvi
krátky súhrn :
• pomerne rýchle šírenie evanjeliovej zvesti po
rímskej ríši
• v 2. storočí sa kresťanstvo šírilo do severnej
Afriky cez Egypt (významná kresťanská
stanica v Alexandrii)
• k šíreniu kresťanstva prispelo :
a) vnútorná stabilita ríše (Pax-Romanum)
b) pomerne spravodlivá vláda rímskych
cisárov
c) dobre komunikačné možnosti ríše (cesty
atď.)
d) úpadok pohanských kultov
e) latinský úradný jazyk : vo všetkých
rímskych provinciách
f) život židov v diaspore rímskej ríše
(diaspora –(lat.)- roztrúsenosť )
• mimo hraníc Rímskej ríše : najskôr sa rozšírilo
vo veľkej Sýrii
• najďalej zašiel apoštol Tomáš : do Indii,
malabarské pobrežie
• charitatívna služba v prvotnej cirkvi, diakoni
(pomocníci): starostlivosť o vdovy a siroty
a) agapé : spoločné stolovanie kresťanskej
komunity
b) miestni biskupi zodpovedný za charitu
• prenasledovanie kresťanov : obdobie asi 250
rokov medzi panovaním cisára Nera až po
Diokleciána
• Milánsky edikt, Konštantín Veľký v roku 313
zrovnoprávnenie kresťanov
• misijná činnosť v Arábii : najmä medzi
beduínmi
• mníšky spôsob života, Benedikt z Nursie
(približne 480-547), založil kláštor
Monte Cassino : nová dimenzia charitatívnej
činnosti
• biskup Bazil (Kapadócia) : najväčší špitálný
komplex staroveku, veľkosť satelitného
mestečka
• stredovek : nové typy misie : žobravé mníšske
rády (františkáni, dominikáni)
• novovek : koloniálny rozmach a misie (napr.
„redukcie” v Južnej Amerike)
• 19. storočie : zlatá doba misií
• 20. storočie : rozvoj občianskych
charitatívnych hnutí
7. Modely a stratégie misijnej
činnosti
a) Misijné modely
• rozumieme systém požiadaviek, motivácií a
aplikácii uplatnených v misijnej činnosti
•
1)
2)
3)
4)
•
podľa misiológa a antropológa
(Louis J. Luzbetak) , môžeme rozlíšiť tieto
misijne modely :
etnocentrický - paternalistický
- triumfalistický
akomodačný (prispôsobenie)
kontextuálny
inkulturačný
Globálny : v súčasnosti sa uvažuje pri
prebiehajúcej globalizácii (prínos našej katedry
misiológie)
a1) Etnocentrický model
• etnocentrizmus : je vlastný každému človeku.
Člen každého ľudského spoločenstva sa učí
prirodzeným spôsobom svojej kultúre.
Škála - prirodzená súdržnosť
- xenofóbia
extrémy
- šovinizmus
a2) Akomodačný model
• akomodácia (prispôsobovanie) : vychádza z
princípu, že aj v mimokresťanských kultúrach sa
nachádzajú v ich spôsobe života dobré prvky
• aj kultúry odlišné od kresťanstva obsahujú prvky
zhodné s evanjeliami
• misionár by mal kresťanstvo sprítomňovať, nie
ako niečo protirečivé existujúcemu spôsobu
života, ale ako priateľa, ktorý vlastní tajomstvo
umožňujúce nekresťanskej kultúre dosiahnuť
svoju dokonalosť zameranú na Boha
• Modely a.1; a.2 sú už dnes prekonané
a3) Kontextuálný model
• podľa niektorých autorov kontextuálny a
inkulturačný model splývajú
• títo autori považujú inkulturaciu za vrcholný
spôsob kontextualizácie
a4) Inkulturačný model
• v súčasnosti sa za najvhodnejší považuje tento
model
• termín „inkulturácia” je nového pôvodu.
Populárnym sa stal v 70-tych rokoch 20.
storočia zásluhou jezuitských misiológov
• inkulturácia je zakoreňovanie evanjelia do
kultúr národov
• výsledkom inkulturácie : nové spoločenstvo
ľudí
a4.1) Proces inkulturácie a jeho etapy
• inkulturácia je zdĺhavý proces
• medzi obidvoma subjektmi vzniká ustavičný
proces, ktorý má tieto dva smery :
1) Evanjelizácia kultúry : najmä v rodinách, vo
výchove, atď. sa stretáva evanjelium s kultúrou
misijného regiónu
2) Inkulturácia evanjelia : ide o integrovanie
prvkov miestnej kultúry s kresťanstvom.
Znamená to obohatenie kresťanstva prvkami
danej kultúry
a4.1.1) Etapy inkulturácie
‒ rozlišujeme tri etapy :
1) etapa : dosiahnuť prítomnosť evanjeliového
posolstva v miestnej kultúre
2) etapa : keď miestna cirkev nadobudne
schopnosť chápať rozličné prvky
miestnej kultúry
3) etapa : ide o utvorenie nového spoločenstva
ľudí : kresťanského spoločenstva
a4.2) Čo treba dodržiavať v procese
inkulturácie?
• dve zásady :
1) zlučiteľnosť s evanjeliom
2) spoločenstvo so všeobecnou cirkvou
a4.3) Príklady inkulturácie
1) Biblické posolstvo by malo byť zrozumiteľné
všetkým ľudom
má tri etapy:
• preloženie Svätého Písma do miestneho
jazyku
• interpretácia
• miestna evanjeliová kultúra
Príklady :
• Veľká Morava
• zjavenie Panny Márie v Guadalupe (57-ročný
Chuan Diego – vrch Tepayac ,rok 1531
9.december, zjavila sa ako mestička, čo
symbolizuje stretnutie medzi domorodou a
španielskou kultúrov)
• iniciácia Pápua-Nová Guinea
• oheň u Evankov
a5) Globálny model
• výraznejšie prejavenie v 2. polovici 20.
storočia
• prudká a rýchla zmena rôznych hodnôt
• aj misijná činnosť sa musí prispôsobiť a
vytvoriť globalizačný model
a5.1) Čo je globalizmus ?
• znamená ideológiu svetovej nadvlády voľného
obchodu a trhovej ekonomiky
a5.2) Čo je to globalizácia ?
• proces, ktorý utvára nadnárodné sociálne väzby,
priestory, prehodnocuje lokálne kultúry a vťahuje
do seba tretie kultúry
• znamená svetovú spoločnosť bez svetového štátu
a bez „svetovej vlády” t.j. aj bez konkrétnej
zodpovednosti
• internet, globálna technológia spoznávania
miliardy ľudí
• negatívum : tlak médií má negatívny vplyv a
výrazne ovplyvňuje samostatné rozlišovanie
a5.3) Dimenzia globalizácie
• ekonomický : slobodný pohyb kapitálu
• informačno-mediálný : prudký rozvoj
informačných technológií
• kultúrny : kultúrna pluralita (intenzívne
stretávanie)
• enviromentálný : rast spotreby, negatívny
dopad na prírodu
• politický : oslabovanie suverenity slabších
štátov
• hodnotový a náboženský : propagácia
konzumného štýlu života, úpadok duchovného
života jednotlivcov a tým aj celej spoločnosti
• sociálny : vplyvom globalizácie sa mení
rozvrstvenie spoločnosti (vytvára sa čoraz
väčšia priepasť medzi chudobnými a
bohatými)
a5.4) Globalizácia a misijná činnosť cirkvi
• východiska môžeme nájsť v encyklikách
posledných pápežov
8. Misijné stratégie
• slovo stratégia má pôvod z gréckej vojenskej
taktiky. Znamená koordinovaný plán vedenia
vojenských operácii.
• do misijnej stratégie patrí :
1) určenie misijných cieľov
2) návrh konkrétnych krokov a prostriedkov
na dosiahnutie týchto cieľov
• pre kresťanov je najväčším misijným „stratégom”
Duch Svätý
• stratégia misijnej práce býva poznačená aj
charizmou alebo spiritualitou misionára či
misijnej skupiny (matka Tereza, páter
Damiano a pod.)
• aj najlepšia stratégia bez „schopných” vojakov
nemá význam. To znamená, že misionár bude
ústredným prvkom úspechu resp. neúspechu v
misijnej činnosti.
9.Cieľ a motívy misijnej činnosti
Cirkvi
9.1. Cieľ misijnej a charitatívnej práce
• „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie Kráľovstvo.
Kajajte sa a verte evanjelium“ (Mk 1,15; por. Mt 4,17)
• týmto výrokom Ježiš naznačil cieľ misijnej činnosti
svojej Cirkvi :
a) pohnúť ľudí k obráteniu
b) vzbudiť v nich pravú vieru
c) aby ho nasledovali
d) prísť do Božieho Kráľovstva
e) dosiahnuť plnosť života (por. Jn 10,10)
(účasť na živote Svätej Trojice)
9.2 Motívy misijnej a charitatívnej práce Cirkvi
• motív – pohnútka pre činnosť človeka
motívy misijnej a charit. práce cirkvi sú :
a) misijné poverenie
b) Kristianizácia národov
c) Božie kráľovstvo
d) charitatívne pohnútky a sociálna spravodlivosť
e) oslava Boha
f) motivujúca láska
10. Metódy a formy misijnej činnosti
10.1.1 ) Misijný pôsob
• misijný spôsob „byť ľuďmi“ je prvou formou
misijnej činnosti Cirkvi. Znamená to žiť s
ľuďmi tam, kde Cirkev málo prítomná.
Hlavným cieľom tohto spôsobu je svedčiť o
Božej láske vo vzťahoch.
(Karol de Foucauld – život medzi Tuaregmi
na Sahare)
10.1.2) Dialóg
• dialóg : základná forma komunikácie
a) dialóg s kultúrami
b) dialóg medzi náboženstvami :
nadčasové, bezhraničné pôsobenie Ducha
Svätého v dialógu s inými náboženstvami.
Formy medzináboženského dialógu
1) dialóg života : rôzne náboženstvá sa snažia
žiť v pokoji vedľa seba
2) dialóg spolupráce : členovia z oboch strán
hľadajú spoluprácu, na oslobodenie
spoločnosti
3) dialóg teológov : teológovia z oboch strán
hľadajú možnosti pokojnej spolupráce a
spolužitia
• 4) dialóg náboženských skúsenosti
• Islam : obe strany dialógu sa delia
•
navzájom o svoje duchovné bohatstvo.
• (islam –-odovzdanosť Bohu – Alahovi)
• (moslim - vyznávač Alaha)
• (zakladateľ islamu - Mohamed)
• základné prvky islamskej viery
– krédo : univerzálne vyznanie viery
c) posledný súd : všetci mŕtvi budú vzkriesení a
odmenení podľa svojich skutkov
d) päť pilierov náboženského života moslimov
• šaháda : vyznanie viery v jediného a pravého
Boha a jeho posla Mohameda
• zakát : almužna pre chudobných
• hadždž : raz za život púť do Mekky
• saum : pôst od svitu do mrku, počas pôstneho
mesiaca ramadán
• džihád : (tzv. sväta vojna), niekedy označený
ako ďalší pilier
znamená ďalšiu formu služby Bohu, čiže
usilovať o to, čo sa páči Bohu. V krajnom
prípade môže znamenať aj boj proti
nepriateľovi islamu, to však nie je jeho
prvoradý význam.
Mohamed učil, že „veľký džihád“ je duchovný
zápas moslima za vlastnú vieru a potrebu
kajúcnosti , zatiaľ čo džihád ako vonkajší
bojový konflikt nazýval „malé“ usilovanie.
• salát : 5 x denne (rituálna modlitba)
b) Hinduizmus
• hinduistická tradícia je rozmanitá a bohatá
• eposy : (Mahabharata a Ramájana)
purany, tantry : písané v sankrite sú
základom náboženských tradícii
• sansara : prevteľovanie duší
• karma : následky svojich skutkov
• sansara a karma : sú základné skutočnosti
ľudskej existencie
• mókša : je konečný cieľ života
c) Budhizmus
• zakladateľ Siddhártha Gautama (cca 563-483 pred
Kristom)
• podľa Budhu : si ľudia sami spôsobujú utrpenie,
pretože lipnú na tom, čo nie je trvalé, ale čo sa
stále mení a pomíňa.
Odriekanie (násilia, lží, krádeže, nezákonného
pohlavného styku atď.), dobročinnosť a meditácia
vedú k osvieteniu , čiže k poznávaniu pravého
stavu vecí a oslobodenia od utrpenia k nirváne
(vyhasnutie plameňa žiadostivosti)
d) Dialóg s novými náboženskými hnutiami
• misijné hnutia ázijského pôvodu
• západné ezotericko-gnostické hnutia
• a ďalšie
10.1.3) Evanjelizácia
• znamená prinášať radostnú zvesť o spáse všetkým
ľudom
• účelom je utvárať vnútornú premenu človeka
• základné spôsoby evanjelizácie : svedectvo,
ohlasovanie, katechéza, liturgia a sviatosti,
osobný styk, pouličná evanjelizácia, prvky
ľudovej zbožnosti, práca v hnutiach atď.
• katechéza : elementárny úvod do spoločenstva
kresťanskej viery
• liturgia a sviatosti : krst, eucharistia, birmovanie,
sviatosť zmierenia
10.1.4) Utváranie kresťanských spoločenstiev
• malé kresťanské spoločenstvá
• základňové spoločenstva
• miestne cirkvi
10.1.5) Ekumenické hnutie
• z gréckeho „oikuméne“ : cela obývaná zem
„oikumenikós“ : celosvetový : je názov pre
rozličné činnosti zamerané na dosiahnutia jednoty
kresťanov, ktorí sa usilujú dosiahnuť hlbší vzťah
ku Kristovi
• rozdelenie kresťanov na dve výrazne vrcholy :
a) rozdelenie medzi západné-východne
kresťanstvo v 11. storočí (Rím - Byzancia)
b) v 16. storočí (1517 Wintemberg) rozdelenie
západného kresťanstva reformáciou
• živé elementárne hnutie vyžaduje :
• obnova cirkvi : väčšia vernosť cirkvi,
svojmu povolaniu
• obrátenie srdca
• spoločná modlitba
• vzájomné bratské poznávanie
• ekumenická formácia : kňazov, misionárov
• dialóg medzi teológmi
• spolupráca medzi všetkými kresťanmi
10.1.6) Diakonia oslobodenia a rozvoja
• misijná práca by mala ľuďom sprostredkovať
skúsenosť oslobodenia
• človek dnes žije pod ťarchou sociálnych,
ekonomických, politických, kultúrnych,
náboženských a iných tlakov
• dimenzia celosvetového oslobodenia a rozvoja
človeka :
a) biologická : zabezpečenie biolog. potrieb
b) psychická : vnútorné uzdravenie
c) duchovná dimenzia : oslobodenie od
hriechu
d) sociálna : oslobodenie, rozvoj chudobných,
utláčaných, marginalizovaných
• súčasťou misijnej diakónie je tiež edukačná
činnosť
• vnútorné uzdravenie - etapy:
a) prijatie seba samého
b) prijatie druhých
c) prijatie svojej situácie
• zdravotnícka misijná služba
• sociálno-charitatívna práca
• eucharistická diakónia : kresťania by mali žiť
eucharistické kresťanstvo
11.Metódy charitatívnej práce
11.1.
• sociálna, charitatívna, misijná práca majú
svoje spoločné znaky a rozdielné znaky
SP-soc. práca CHP- charitatívna práca
MP-misijna práca
a) Cieľ
SP : uspokojenie bio-psycho-sociálných potrieb
CHP : ako u SP + duchovný rozvoj človeka
MP : Božie kráľovstvo
(ako u CHP + def. budúcnosť človeka)
b) Cieľový subjekt
SP : sociálne odkázaní + sociál.vylúčovaní
CHP : ako SP
MP: všetci ľudia, prednostne však SP alebo CHP
c) Metódy
SP: svoje vlastné (práca s jednotlivcom,
skupinou, komunitou atď.)
CHP : tie isté ako SP+ prihliadnutie na duchovný
rozvoj človeka
MP : tie isté + svoje vlastné (dialógy,
inkulturácia a pod.)
d) Vykonávatelia
SP : profesionálni pracovníci
CHP : prof. pracovníci + dobrovoľníci
MP: podobne ako CHP
c) Zabezpečenie
SP : štát alebo samospráva + menšej miere
sponzori
CHP : sponzori, dary, zbierky, samofinancovanie
MP : cirkev, sponzori, dary, zbierky atď.
f) Motivácia
SP : solidarita, sociálne cítenie
CHP : dôstojnosť človeka stvoreného na boží
obraz + solidarita
M : Božie kráľovstvo + dôstojnosť človeka
stvoreného na Boží obraz + sociálne cítenie +
solidarita
11.2) Metódy charitatívnej činnosti
•
•
•
•
•
•
pozorovanie a vyhľadávanie cieľovej objektu
poradenstvo s akceptovaním potrieb človeka
prevencia (do úvah sa berie aj duch. práca)
stanovenie sociálnej diagnózy
uplatňovanie služieb sociálnej pomoci
práca v teréne, streetwork
• využitie poznatkov príbuzných disciplín
• sprostredkovanie kontaktov na iné inštitúcie
• úsilie o integráciu cieľového subjektu do
spoločnosti
• spoluvytváranie sociálnej politiky regiónov
• ovplyvňovanie verejnej mienky
• výskum v sociálnej a charitatívnej oblasti
11.2.1) Humanitárna pomoc
• zvláštna forma charitatívnej činnosti
• jej ciele sú :
1) zabezpečiť prežitie postihnutých ľudí
2) zmierniť útrapy postihnutých
3) rešpektovať ľudskú dôstojnosť
4) návrat do normálneho života (repatriácia)
• zásady poskytovania humanitárnej pomoci :
1) mala by byť poskytovaná len počas
krízového stavu
2) má dať možnosť miestnym ľuďom zapojiť
sa do jej práce
3) iné zásady závisle od konkrétnych
podmienok krízy v danom regióne
11.3) Kresťanská sociálna náuka
• vychádza z biblického posolstva lásky a služby
blížnym
• základné princípy :
a) spoločné dobro
b) personalita : človek je obdarený rozumom,
osobná zodpovednosť
c) solidarita : ľudstvo je jedna veľká rodina
d) subsidiarita : (z lat. „subsidium“ pomoc,
podpora). Každý by mal konať to, na čo má
schopnosti.
11.4) Spolupráca s dobrovoľníkmi
• človek, čo koná charitatívnu činnosť
dobrovoľne
• charit. činnosť umožňuje široké uplatnenie
dobrovoľníkov
12. Organizácia misijnej činnosti
• odborná príprava
• komunikačná príprava
• duchovná príprava
12.1) Koordinácia misijnej činnosti
• v rámci každej diecézy je hlavným
koordinátorom misijnej činnosti : biskup
12.2) Tímová práca v misiách
• synergický efekt : spolupôsobenie členov tímu
má väčší potenciál a efekt
• rozhodovanie v misijnom tíme : robiť pokiaľ
možno konsenzom
• musí existovať vodca tímu
13. Misijná spiritualita
základné črty spirituality
•
•
•
•
•
trojičný prameň : pramení zo života sv. Trojice
povolanie od Krista
otvorenosť Duchu Svätému
modlitba a kontemplácia
zrieknutia sa seba
•
•
•
•
•
•
spiritualita zdola : Boh hovorí skrze ľudí
zameranie na inkulturáciu
láska
eucharistia
radosť a humor
svätosť
13.1) Kríza
• misionárska kríza : môže byť zapríčinená
vonkajšími a vnútornými činiteľmi
• vernosť
• vedenie Duchom Svätým
• stav krízy => signál pre zmenu
13.2) Modlitba misijného a charitatívneho
pracovníka
• základ každodennej sily
• útočisko v kríze
a) ústna modlitba
b) rozjímanie (meditácia) : rozvinul ju sv. Ignác z
Loyoly, má presnú štruktúru
c) kontemplatívna modlitba : sa považuje za vrcholnú
formu, rozjímanie prechádza do kontemplácie –
sústredenie na výlučne na Boha
d) vrchol misionárskej modlitby : úplná odovzdanosť
do Božej vôle
14. Krátke dejiny charitatívnej práce v
dobe po Kristovi
14.1. Charitatívna činnosť starovekej cirkvi
• apoštoli sa od prvého dňa venovali
chudobným. Pokladali to za svoju povinnosť.
• cirkev rástla a preto pribrali pomocníkov
(vysvätili sedem diakonov)
• biskup sa cez celý kresťanský starovek staral o
všetkých chudobných
• súkromná charitatívna činnosť neexistovala
• „Didascalia“ (cirkevný poriadok) z 3. storočia,
pokladal súkromné almužny za urážku
biskupa, lebo budia dojem, že biskup sa
nestará o svojich chudobných
• chudobní, ktorých cirkev pravidelné
podporovala sa volali „matricularii“ t.j.
zapísaní do cirkevnej matriky
• od Hypolita sa dozvedáme, že rímska cirkev
okolo roku 190 mala presný zoznam kresťanov
odsúdených na nútené práce na Sardínii a
posielal im pravidelné podpory
• v roku 251 mala rímska cirkev 1500
matrikovaných chudobných
• od 4.storočia sa pre matrikovaných
chudobných stavali osobitné budovy, sirotince,
chudobince a útulne pre cestujúcich kresťanov
14.2) Stredovek
• rozvoj mníšskych rádov : nová dimenzia
starostlivosti o chudobných
(zakladateľ západného rádového života sv. Bedikt
z Norcie 521, Monte Cassino )
• v 13. storočí, ktoré sa pokladá za vrchol
stredoveku, počet európskeho obyvateľstva
(s výnimkou riedko obývaného Ruska a Balkánu)
sa odhaduje na 30 mil.
• v 15. storočí bolo už 50 mil. obyvateľov v Európe
• 14 a 15 storočie : vojny sú krvavejšie, sociálne
prevraty násilnejšie
veľkolepý rozvoj obchodu, Taliansko
najbohatší štát
s pribúdaním obyvateľstva, prudko pribúda aj
chudobných
• do 19. storočia : začali vznikať prvé občianske
charitatívne organizácie, súkromné
charitatívne zariadenia boli zriedkavé
• 19 a 20 storočie : prudký rozvoj sociálnej
práce a tým aj paralelne charitatívnej práce
[Hlasy z domova a misií, november 1990,str.16]
Našou prvou povinnosťou, keď sa blížime k
inému národu, inej kultúre, inému
náboženstvu, je vyzuť si obuv, lebo to miesto
je sväté. Ak tak neurobíme, riskujeme
pošliapanie, zničenie snov predstáv ľudí. A čo
by bolo ešte závažnejšie, znamenalo by to, že
sme si neuvedomili, že pred nami tam už bol
Boh.
/John Taylor/
K tomuto prekrásnemu a citlivému výroku
pridáme aj rovnako nádherný dôkaz. Bude ním
modlitba siouxkých indiánov, ktorá vznikla dávno
predtým, než na ich pôdu vstúpila noha prvého
kresťanského misionára.
Modlitba siuoxkských indiánov
/Misijný kalendár SVD, 1992, str. 51/
Veľký duch, ktorého hlas počujem vo vetre a
ktorého dych dáva život celému svetu, vypočuj ma.
Predstupujem pred tvoju tvár ako jedno z mnohých
tvojich detí. Pozri sa, som malý a slabý,
potrebujem tvoju silu a múdrosť. Daj, nech
putujem v kráse, nech moje oči stále vidia
purpurovočervený západ slnka. Nech si moje ruky
vážia veci, ktoré si stvoril a moje uši nech počujú
tvoj hlas. Urob ma múdrym, aby som mohol
poznávať veci, ktorým sa naučil môj ľud, učenie
skryté v každom lístočku a v každej skale.
Túžim po sile nie preto, aby som mal prevahu
nad svojimi bratmi, ale aby som dokázal zvíťaziť
nad svojím najväčším nepriateľom – nad sebou
samým. Urob ma vždy ochotným, aby som s
čistými rukami a úprimnými očami prichádzal k
tebe, aby môj duch, až život zmizne ako
zapadajúce slnko, mohol prísť k tebe a nemusel sa
hanbiť.
/Hlasy z domova a misií, november 1995, str. 6/
Kristus, ktorý ma núti zamyslieť sa a ktorý ma
provokuje
Schytil ma hnev a On mi hovorí – Odpusť!
Dostal som strach a On mi hovorí – Len odvahu!
Zapochyboval som a On mi hovorí – Len dôveruj!
Chytá ma úzkosť a On mi hovorí – Len spokojne!
Chcel by som ostať sám, ale On mi hovorí – Poď za
mnou!
Robím si plány a On mi hovorí – Vzdaj sa ich!
Zháňam majetok a On mi hovorí – Zbav sa ho!
Chcem žiť v istote a On mi hovorí – To ti nemôžem
zaručiť!
Chcem žiť a On mi hovorí – Daruj svoj život!
Myslím si : To by bolo výborné pre mňa a On mi
hovorí - To ti aj tak nevystačí!
Rád by som bol vedúcim a On mi hovorí – Pokus sa
druhým slúžiť!
Chcem rozkazovať a On mi hovorí – Radšej
poslúchaj!
Chcem to pochopiť a On mi hovorí – Ver!
Chcem to mať jasné a On mi hovorí –
V podobenstvách !
Rád sa unášam a On mi hovorí – O konkrétnych
veciach!
Milujem svoj pokoj a On mi hovorí, že som plný
nepokoja!
Uplatňujem násilie a On mi hovorí o pokoji.
Siaham po meči a On mi hovorí – Schovaj ho!
Myslím na pomstu a On mi hovorí – Nastav aj druhé
líce!
Hovorím o pokoji a On mi hovorí, že priniesol meč.
Rád by som veci zahladil a On mi hovorí, že
priniesol oheň na zem!
Rád by som sa povyšoval a On mi hovorí, že mám
byť ako dieťa.
Rád by som sa schoval a On mi hovorí – Vyjdi na
svetlo!
Obzerám sa po prvom mieste a On mi hovorí –
Sadni si na posledné!
Túžim po tom, aby si ma iní všimli a On mi hovorí –
Modli sa v skrytosti!
Nie : Toho Ježiša neviem pochopiť. Provokuje ma!
Tak ako mnohí z jeho učeníkov, aj ja by som mal sto
chutí poobzerať sa po inom majstrovi, ktorému by
som lepšie rozumel a ktorý by odo mňa menej
vyžadoval. Ale zdá sa, že je to so mnou ako so
sv. Petrom : Nepoznám iného, ktorý by mal slová
večného života.
Ďakujem za pozornosť